THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
“Ďakujeme! Užite si zvyšok večera s IN FLAMES!“ Ach áno, presne to sú slová, ktoré rád počujem hneď po vstupe do Gasometra z úst speváka predkapely, ktorá ma vôbec nezaujíma. Načasovanie v ten sobotný viedenský večer veru nemohlo byť lepšie. Slovinci NOCTIFERIA možno dostanú šancu v Bratislave. Dvadsať minút na rýchlu prestavbu a úpravu pódia využívame na tradičnú sociologicko-psychiatrickú štúdiu okolostojacich divákov. Ako to už na rakúskych koncertoch a festivaloch býva, je to vskutku zaujímavý pohľad. Pokojné fajčenie pod metrovými tabuľami s cigaretou v prekríženom červenom kruhu, chaotické pobehovanie v štýle lososov uderených po hlave, hádzanie zálohovaných plastových pohárov do ľudí vpredu, ale i na pódium... Ako to slušne povedať? Nezanedbateľná časť tamojšieho mladého obyvateľstva je fakt zdegenerovaná.
IN FLAMES majú čo oplácať svojim rakúsko-uhorským fanúšikom. Tohtoročná edícia festivalu Nova Rock pre nich znamenala jeden z najhorších koncertov celej kariéry. Najskôr nás nechali bez vysvetlenia viac ako polhodiny čakať v úmornej horúčave. Po nástupe na pódium boli z reproduktorov počuť iba elektronické spodky z pásu, neskôr ani tie. Kapela si hrala pre seba z odposluchov, výpadky zvuku pokračovali v priebehu celého setu. Skutočne som nečakal, že raz budem z koncertu IN FLAMES odchádzať znechutený práve pri hymne „spartakiádneho metalu“©Marigold „Only For The Weak“.
“Dnes máme o trochu lepší zvuk ako na Nova Rocku, však,“ vtipkoval s ešte stále tak trochu trpkým úsmevom Anders Fridén vo viedenskom Gasometri, ktorý bol až prekvapujúco natrieskaný. Vedel som, že pár týždňov predtým IN FLAMES kraľovali nemeckým rebríčkom predajnosti, ale že sú aj v Rakúsku až takíto významní a veľkí? Zaujímavé.
Úvodný trojblok z nového albumu otvára celý koncert. Najneskôr v tretej skladbe je zvuk ako vínko a vydrží až do úplného záveru. V nasledujúcich minútach exploduje hala po prvý raz. „Trigger“ je riadna petelica aj v albumovej verzii, čo však stvárajú kontrasty šepkaných mostíkov a zborovo odhulákaných skvostných refrénov, to je koncertný zážitok neskutočných rozmerov.
IN FLAMES prikladajú riadne tučné polená pod pekelne rozpálený kotol. Anders so šiltovkovým imidžom začínajúceho bezdomovca s veľkým prehľadom a kvalitným humorom odmoderuje celý večer. Páni muzikanti okolo neho sa do svojich nástrojov veľmi zodpovedne opierajú, nič nenechávajú na náhodu, sypú do nás jeden veľký hit za druhým. Je chvályhodné, že ani v ďalšom priebehu večera nezanedbávajú nový album, k trom úvodným songom pridajú ďalšie dva.
Ak chcete byť diváckymi hviezdami bratislavského, zlínskeho či pražského večera, zoberte si so sebou do prvého radu niečo vhodné a primerané pre nakrúcanie videa na youtube. IN FLAMES si naozaj vychutnávajú koncertnú tutovku „Only For The Weak“. Jeden z fanúšikov má vždy možnosť zažiť ju priamo z pódia, okrem kameramanskej funkcie si na chvíľu zrejme budete môcť vyskúšať aj tú spevácku. Škoda len, že to rakúske nemehlo nevedelo zaspievať ani celý refrén.
Až do záverečnej energickej bomby „Take This Life“ si švédski matadori udržali luxusný koncertný level. Stovky divákov im v ten večer priam zobali z ruky. Bola radosť sledovať tú spokojnú, sebavedomú, o svojich nesporných kvalitách presvedčenú kapelu. Bolo pôžitkom vychutnávať si výborný zvuk, o ktorý sa postaral šikovný rakúsky mixmajster, ktorý si za svoj výkon vyslúžil dokonca verejnú pochvalu od samotnej kapely. Na rozdiel od letného festivalu im v ten septembrový víkendový večer jednoducho vyšlo úplne všetko. Určite si nenechajte ujsť česko-slovenské zastávky ich veľkého európskeho turné. IN FLAMES majú v súčasnosti formu ako hrom!
Setlist:
Sounds Of A Playground Fading
Deliver Us
All For Me
Trigger
Alias
Colony
Swim
The Hive
The Quiet Place
Where The Dead Ships Dwell
Fear Is The Weakness
Come Clarity
Insipid 2000
Only for the Weak
Delight And Angers
Cloud Connected
The Mirror´s Truth
Take This Life
Fotografie sú iba ilustračné.
Foregone (2023)
I, The Mask (2019)
Battles (2016)
Siren Charms (2014)
Sounds Of A Playground Fading (2011)
A Sense of Purpose (2008)
The Mirror's Truth (single) (2008)
Come Clarity (2006)
Take This Life / Leeches (single) (2006)
Used & Abused - In Live We Trust (DVD) (2005)
Soundtrack To Your Escape (2004)
The Quiet Place (single) (2004)
Trigger (MCD) (2003)
Reroute to Remain (2002)
Cloud Connected (single) (2002)
The Tokyo Showdown (live) (2001)
Clayman (2000)
Colony (1999)
Whoracle (1997)
Black Ash Inheritance (MCD) (1997)
Live & Plugged (VHS) (1997)
The Jester Race (1996)
Subterranean (MCD) (1995)
Lunar Strain (1994)
Demo 93 (demo) (1993)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.